Každá kultúra či krajina má rozdielne svadobné zvyky. Pestuje si ich celé stáročia a tradujú sa z pokolenia na pokolenie. A ani Slovensko tomu nie je výnimkou. Slovensko je pomerne bohatá krajina, čo sa kultúry týka, takže tých tradicií máme naozaj mnoho. A niektoré z nich pretrvali až dodnes!
Poďme sa spolu pozrieť na niektoré zvyky a tradície...
Starejší je ceremoniálna funkcia, ktorú (zväčša) vykonáva starší muž a stará sa o bezproblémový chod celej svadby a taktiež aj o zábavu. V dnešnom znení by slovo starejší mohlo nahradiť slovo moderátor.
Odobierka alebo keď chcete, tak pytačky. Odobierka sa koná v rodičovskom dome nevesty, kde ženích aj s ostatnými mužmi zo svojej rodiny príde pred svadbou. Nasleduje humorné vyjednávanie alebo podobne vtipne naladené hry o ruku nevesty.
Niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré
Myslím, že toto sme už počuli všetci. Je to starý viktoriánsky zvyk, ktorý sa dostal aj k nám. Čo to vlastne znamená? Sú to veci, čo má mať na sebe v deň svadby poverčivá nevesta. Niečo staré môže symbolizovať minulosť ale aj stálosť svadobného páru a ochranu nad bábätkom, ktoré sa po svadbe očakáva. Niečo nové symbolizovalo spoločný optimizmus do nového života. Niečo požičané symbolizuje priateľstvo a taktiež prenáša radosť, šťastie a plodnosť, od nevesty, ktorá ho už zažila. Niečo modré symbolizuje čistotu a vernosť.
Hádzanie ryže alebo konfiet
Hádzať ryžu na novomanželov, ktorý vychádzajú z kostola, symbolizuje plodnosť. Hádzaním ryže či konfiet svadobčania dávajú najavo radosť z mladomanželov.
Vypúšťanie holubov
Holuby sú v skutku verný tvor, pretože majú celý život iba jedného partnera. Mladomanželia ich spoločne vypustia, čím si sľúbia nekonečnú lásku a vernosť.
Rozbitie taniera sa väčšinou deje pri vstupe do sály a vykonáva ho starejší alebo personál daného miesta konania svadby. Čím na menšie kúsky sa tanier rozbije, tým viac šťastia to páru prinesie. Ženích následne črepy zametá zatiaľ čo mu nevesta pridržiava lopatku. Toto symbolizuje vôlu spolupracovať pri riešení problémov novomanželov. Svadobčania im zvyknú toto zametanie skomplikovať a rozkopávajú im črepy.
Prenesenie nevesty cez prah malo zábraniť podknutiu nevesty, čo by jej mohlo priniesť nešťastie.
Spoločné jedenie polievky má znova symbolizovať súhru mladomanželského páru a ich schopnosť spolupracovať.
Prvý tanec patrí novomanželom, ktorí si prvý krát zatancujú ako manželia, na pesničku, ktorú si vybrali. Postupne sa pridavajú svadobčania.
Znímanie svadobného podväzku sa po novom stal veľmi obľúbeným zvykom. Hoci neobsahuje žiadnu symboliku, hostia sa pri ňom naozaj zabavia. Ženích musí stiahnuť neveste podväzok bez použitia rúk a následne ho hodí medzi slobodných mládencov.
Keď už sme pri tom hádzaní, dôležitým zvykom je hádzanie svadobnej kytice. Nevesta sa otočí chrbtom k radu slobodných dám a slečien. Ktorá kyticu chytí, tá je ďaľšia na rade a čoskoro môže chystať svadbu.
Únos nevesty sa zaraďuje medzi pomerne známe zvyky. Väčšinou ho organizujú muži, kde "ukradnú" nevestu do najbližšieho baru/podniku. Následne ju musí ženích nájsť a vykúpiť si ju napríklad zaplatením drinkov pre prítomných.
Okolo polnoci nastáva čepčenie. Nevesta sa zväčša prezlečie do kroja. Ide o premenu kedy sa zo slobodného dievčaťa stáva vydatá žena. Celé čepčenie je sprevádzané ľudovými piesňami a nevesta je postavená pred otázku: vienok sňať, alebo hlávku stať.
Redový tanec nasleduje výhradne po odčepčení. Redový tanec vedie celý starejší a dáva pokyny. Hostia majú možnosť si zatancovať už s mladou pani. Ale pozor, nebude to zadarmo! Treba prihodiť symbolické "vstupné".
Zvykov a tradicií je u nás mnoho, každý kraj na Slovensku má svoje rozlišné zvyky. Tradície sú niečo, čo tú bolo dávno predtým ako my. Preto sa k nim treba chovať s úctou, ceniť si ich a posúvať našim ďaľším generáciam. Vyberte si tradíciu, ktorá sa Vám najviac páči a tú vsuňte do svojho svadobného programu.
Určite bude radi za akékoľvek Vaše postrehy alebo Vaše skúsenosti.
